ČO JE KONDENZÁCIA VODNEJ PARY?
Ovzdušie vždy obsahuje vodu vo forme vodnej pary. Kondenzácia vodnej pary je proces jej premeny na kvapalinu. Prejavuje sa výskytom vodných kvapiek na konkrétnych miestach, avšak len za určitých podmienok. Zloženie bežného ovzdušia je uvedené v grafe vľavo.
Vodná para vo vzduchu patrí do kategórie INÉ a tvorí asi 4% zloženia ovzdušia. Medzi ďalšie plyny v tejto kategórii patria: vzácne plyny - hélium, neón, kryptón a xenón; bežné plyny - metán, vodík, oxid dusný a iné oxidy, ozón, radón, jód, amoniak; iné častice - pôdny prach, mikroorganizmy a látky pochádzajúce z ľudskej činnosti. V podmienkach bežného prostredia života môžeme predpokladať, že množstvo vodnej pary vo vzduchu závisí hlavne od teploty vzduchu. Teplejší vzduch absorbuje viac vody ako studený vzduch. To znamená, že na 1 m³ vzduchu pri teplote 20 °C pripadá maximálna kapacita vody v objeme 17,3 g/m³. Pokiaľ zvýšime teplotu 1 m³ vzduchu na 30 °C, vzduch pohltí oveľa viac vody, a to až v objeme 31,9 g/m³.
ČO SA STANE, POKIAĽ ZNÍŽIME TEPLOTU VZDUCHU Z 20 °C NA 10°C?
Dostaneme vzduch s kapacitou vody v objeme 9,4 g/m³ + 7,9g kvapalnej vody v kondenzáte. Kde bude kondenzácia viditeľná? Aby sme procesu porozumeli, musíme poznať definíciu tzv. ROSNÉHO BODU. ROSNÝ BOD označuje teplotu, pri ktorej je vodná para vo vzduchu nasýtená, a znamená, že pod touto teplotou začne vzduch kondenzovať. Nasýtenosť vzduchu znamená, že vzduch prestane absorbovať vodu, pretože pri stabilnom zložení a tlaku je maximálne nasýtený vodou.
AKO FUNGUJE ROSNÝ BOD
Kondenzácia môže nastať len v nasledovných dvoch prípadoch:
- vlhkosť vzduchu je príliš vysoká
- vnútorná teplota pri priečkach budovy je príliš nízka (priečkami rozumieme dvere a okná)
Vlhkosť vzduchu v budove môže byť príliš vysoká vtedy, pokiaľ gravitačná ventilácia nie je zabezpečená, resp. nefunguje účinne. Pokiaľ v miestnosti nie je účinná ventilácia, vzduch spotrebovaný ľuďmi v životných situáciach (dýchanie, varenie, umývanie atď.) sa stáva čoraz viac vlhkým, až kým sa nakoniec začne naplňať (saturovať). Vzduch začne zvlhčovať steny, najmä rohy, miesta blízko dverí a okien. V týchto miestach sa po chvíli objavia plesne a huby. Pre zaujímavosť: 4 priemerní obyvatelia typickej domácnosti za 24 hodín vyprodukujú 10 až 15 litrov vody.
Použitý vzduch je vďaka účinnej ventilácii odčerpaný, a miestnosť sa zároveň napĺňa čerstvým vzduchom. Čerstvý vzduch obsahuje viac kyslíka a je chladnejší, čo znamená, že po zohriatí bude schopný absorbovať novovytváranú vlhkosť v budove, ktorá bude následne odčerpaná cez system ventilácie.
Nedostatok účinnej ventilácie sa zvyčajne prejavuje v podobe kondenzácie, ktorá sa objavuje na vnútornom povrchu vonkajšieho zasklenia. Je to spôsobené skutočnosťou, že tlak vzduchu vo vnútri budovy je vyšší, ako tlak vonkajšieho prostredia. Z tohto dôvodu zohriaty vzduch hľadá akékoľvek medzery, do ktorých by sa mohol rozšíriť; pokiaľ je ventilácia neúčinná, začína unikať cez rozptyľovač (difuzér) okna. Ako je zrejmé z jeho názvu, rozptyľovač (difuzér) sa používa na čerpanie čerstvého vzduchu z vonkajšieho prostredia, ktorý ale funguje iba za používania efektívneho systému gravitačnej ventilácie. Rozptyľovač (difuzér) nenahrádza gravitačnú ventiláciu, slúži iba na prívod čerstvého vzduchu do miestnosti z vonkajšieho prostredia pri zatvorenom okne. Pri správnom fungovaní by cez rozptyľovač mal prúdiť vzduch len z vonkajšieho prostredia smerom do miestnosti.
Kondenzácia na zamrznutej priečke (napríklad na okne) môže nastať, pokiaľ pod priečkou nefunguje kúrenie, sadrokartónová doska je nesprávne umiestnená pod alebo nad oknom, alebo miestnosť je nedostatočne vykurovaná. V tomto prípade v miestnosti nastáva nadmerné nasýtenie vodnou parou z dôvodu, že vlhkosť v nevykurovanej miestnosti je už o niečo vyššia, ako vo vykurovanej miestnosti. Následne vzduch vnútorného prostredia narazí na chladný povrch priečky (napr. v tomto prípade vnútornej tabule). V prípade dlhodobých mrazov a nedostatku vykurovania pod oknom sa vnútorná tabuľa začne postupne ochladzovať, a následne začne ochladzovať vzduch v jeho blízkosti. V dôsledku ochladenia vzduchu v blízkosti okna následne nastáva kondenzácia.
ČO PRE NÁS ZNAMENÁ ROSNÝ BOD V PRAXI?
Rosný bod v skratke znamená, že teplota určitého predmetu v miestnosti nedosahuje teplotu rosného bodu za aktuálnych podmienok ovzdušia, v dôsledku čoho sa na ňom objaví kondenzácia. V prípade niekoľkých takýchto predmetov v miestnosti sa kondenzácia najviac prejaví na najchladnejšom z nich.
AKO ZABRÁNIŤ KONDENZÁCII?
Vlhkosť v budove je vhodné udržiavať na primeranej úrovni zabezpečením účinného systému gravitačnej ventilácie, udržiavaného na primeranej teplote.
AKO POSTUPOVAŤ V PRÍPADE VYTVORENIA KONDENZÁCIE?
- Kondenzácia na strešnom okne (ktorá slúži ako priečka) nie je poruchou samotného okna, ale príznakom nesprávneho používania miestnosti, chybného dizajnu alebo konštrukčného nedostatku (resp. kombináciou týchto faktorov).
- Zvýšte teplotu v miestnosti
- Nainštalujte účinný systém gravitačnej ventilácie
- V prípade existujúceho, ale neúčinného systému gravitačnej ventilácie nainštalujte zosilňovač ventilácie na komín
- Nainštalujte ohrievač pod strešné okná, resp. zabezpečte strešné okná s lepším výkonom U(w)
- Vyvetrajte miestnosť pri plne otvorených oknách aspoň raz denne po dobu približne 5-10 minút
